Zmysly pomáhajú človeku poznávať svet. Vnemy získané prostredníctvom zmyslov nám dodávajú potrebné informácie, vyvolávajú dôležité emócie a často ovplyvňujú naše rozhodovanie v dôležitých i menej významných situáciách. Ako sa podieľajú na výbere poťahovej látky? V čom môžu pomôcť pri voľbe správneho poťahu na našu sedačku?
Prvým zmyslom, ktorý vstupuje do rozhodovacieho procesu, je nepochybne zrak. Vďaka tomuto zmyslu rozlišujeme farebné odtiene, vzory, vnímame štruktúru a povrch materiálu. To, ako poťahová látka vyzerá, akým dojmom na nás pôsobí, nám pomáha urobiť prvé rozdelenie látok na tie, ktoré sa nám páčia, a tie, ktoré sa nám nepáčia. Avšak hoci zrak nám umožňuje vybrať si látku podľa nášho vkusu, odhaľuje aj dôležitejšie parametre látky.
Má látka hladký alebo štruktúrovaný povrch, má nízky či vysoký vlas, je husto tkaná alebo riedka? Odpovede na takéto otázky nám môžu výrazne pomôcť pri výbere tej vhodnej pre naše účely. Hladký povrch sa jednoduchšie čistí ako štruktúrovaný, vyšší vlas môže zachytávať viac prach a je náchylnejší na tvorbu žmolkov, do „redšej“ tkaniny sa ľahšie zatnú pazúriky domáceho zvieraťa atď. Rovnako zrakom vieme odhaliť prípadné vady. Nie je napríklad látka na nejakom mieste vyšedivená? Mohlo by to znamenať, že nie je dostatočne stálofarebná.
Rozdiely v povrchu a štruktúre sú zjavné na prvý pohľad (na obrázku poťahové látky Easy Pheebe, Simply, Xerxes, Legend)
O tom, aký je povrch látky, sa hlbšie oboznámime vďaka ďalšiemu zmyslu, ktorým je hmat. Skúste zavrieť oči a prejdite bruškami prstov po rôznych látkach. Ohmatajte ich. Zistíte, že každá má svoju typickú štruktúru, ktorá poskytuje nielen vizuálny, ale aj hmatový vnem. Je materiál príjemný na dotyk alebo drsný? Chladí alebo hreje? Je látka tenká a zovriem ju ľahko v dlani, alebo je taká pevná, že sa pri ohnutí akoby láme? To sú opäť otázky, ktoré môžu určiť vhodnosť materiálu na čalúnenie toho-ktorého predmetu.
Dotykom zistíme, či je látka príjemná, chladivá alebo hrejivá, pevná či pružná…
Tvárnosť vypovedá o možnostiach práce s materiálom. Z tenšej, tvárnejšej látky sa ľahšie čalúnia zložitejšie, štruktúrovanejšie kusy nábytku ako z pevnejšej látky. Pevnejšie sú zase odolnejšie voči pretrhnutiu. Hrejivosť a chladivosť závisia od množstva vzduchu, ktorý sa udrží v povrchovej štruktúre vlákien a medzi vláknami, a berú sa do úvahy najmä pri výbere textilu na odev, avšak nezanedbateľný význam majú aj pri látkach na sedačky, keďže na poťahovom textile sedíme tak v lete, ako aj v zime. Krčením látky môžeme zistiť tiež jej pružnosť. Keď ju pustíme zo zovretia a ihneď sa vystrie, resp. vráti do pôvodnej polohy, potom je dobre pružná. A určitý stupeň pružnosti je pre látku na sedačku predsa nevyhnutný, ak má dlhodobo dobre obopínať tvar sedačky.
V kombinácii so zrakom môžeme zároveň ohmatom zistiť, či na látke zostávajú stopy po dotyku (či sa dá akoby písať po látke). Známky po dotyku sú dané tým, že drobné vlákna (vlasy), ktoré sú na povrchu látky, pod tlakom dotyku zľahnú alebo sa otočia dotykom do inej strany ako ostatné vlasy. Tým pádom je na mieste dotyku látka na pohľad odlišná. Ak si takúto látku kúpi niekto, kto má rád dokonalý vzhľad, bude mať tendenciu neustále ju uhládzať, aby známky po dotyku nebolo vidieť.
Stopy po dotyku môžu pôsobiť na niekoho rušivo…
Čuchový vnem je nemenej dôležitý ako zrakový alebo hmatový. Pre niektoré vlákna sú charakteristické určité vône alebo pachy. Zacítili ste niekedy zmoknutú ovčiu vlnu? Alebo ste privoňali ku konopnej či hrubej ľanovej látke? Určite ste si všimli, že ich vôňa nie je neutrálna. Viete, že pravosť niektorých vlákien sa skúša čuchom? Vlákno sa testuje spaľovaním – po zapálení a uhasení vlákna sa pričuchnutím k tlejúcemu vláknu určuje, z čoho pochádza. Žiaľ, pri poťahových látkach si žiadnym podobným testom nepomôžeme (takéto skúšky v obchode s látkami či sedacím nábytkom by vás mohli vyjsť veru pekne draho). V čom nám však môže čuch pomôcť, je zistenie, či látka nepáchne „zatuchlinou“, čo môže byť znakom skladovania látky v zlých podmienkach. A ak bola látka skladovaná vo vlhkom a znečistenom prostredí, už teraz môže mať poškodené vlákna a byť zdraviu škodlivá.
Spôsob skladovania môže ovplyvniť kvalitu látky – vlhké prostredie vedie k zatuchline a plesniam, dopad svetla k vyšediveným miestam (zdroj obr.: techieblogie.info)
Tiež si treba dávať pozor na „podozrivé“ zápachy po chemikáliách (často sú napríklad jednotlivé vrstvy látky spájané lepidlami, alebo býva na rube látky použitý latexový záter, čo má za následok, že látka špecificky zapácha). Akákoľvek nevhodná substancia, ktorou bola látka napustená, môže vyvolať pri kontakte s kožou alergické reakcie. Obzvlášť preto treba nakupovať poťahové látky u dôveryhodných predajcov, ktorí vedia garantovať zdravotnú neškodnosť látky.
Látky sa vo všeobecnosti považujú za pohlcovače zvukov, utlmujú hluk v priestore. Avšak zvuky nielen pohlcujú, ale aj vydávajú. Ak prechádzate rukou po látke, prípadne triete jednu látku o druhú, môžete v závislosti od materiálu a povrchu látky počuť vyššie či hlbšie, jemnejšie či výraznejšie tóny „šuchotajúcej“ látky. Ak máte citlivé uši, je preto vhodné pri výbere poťahu myslieť aj na takúto zdanlivú maličkosť. Šušťanie, jemné vŕzganie alebo svišťanie nemusí byť to, čo chcete počúvať v čase relaxu.
Zmysly nám dokážu napovedať ozaj veľa o poťahovej látke. Nie však všetko, preto zohrávajú oči dôležitú rolu aj pri preštudovaní si informácií, ktoré poskytuje o látke výrobca či predajca. Práve tie vlastnosti poťahovej látky, ktoré nemožno zachytiť zmyslami (napríklad odolnosť voči oderu či nečistotám, stálofarebnosť, pevnosť v ťahu a vo švíku, vhodnosť na použitie v interiéri či exteriéri), totiž bývajú významné pre určenie jej trvácnosti v podmienkach, v akých ju chceme používať. Ak si teda máme vybrať správne, je potrebné dať nielen na vnemy a dojmy, ale aj rozum a pojmy.