Spôsob života a obživy, stupeň výroby, dostupnosť surovín, klimatické podmienky, ráz krajiny, štruktúra sociálnych vzťahov, ale aj potreba symbolického vyjadrenia, chuť odlíšiť sa od ostatných – to všetko sú faktory, ktoré prispeli k vývoju rôznych predmetov, ktoré obklopujú človeka. Stoja tak aj za vznikom a vývojom obydlia a jeho zariadenia, kam patria nepochybne aj bytové textílie. Tie prešli dlhú cestu, kým dostali funkciu a podobu, akú majú dnes.

Dávno, pradávno – najprv úžitok, potom potešenie pre oči

Úlohou „bytových“ textílií bolo pôvodne chrániť človeka pred chladom či vlhkosťou. Spracovávali sa kože a kožušiny zvierat, vyrábala sa vlna a najskôr vznikali len jednoduché vlnené prikrývky. Dekoratívna funkcia bola v danom čase nepodstatná. Aj dnes dobre známe koberce kedysi neslúžili v prvom rade ako dekorácia. Išlo o hrubé vlnené prikrývky, ktoré používali napríklad nomádi pri ich kočovníckom spôsobe života a boli základným zariaďovaním prvkom v ich stanoch ako ochrana pred vplyvmi počasia.

Až neskôr koberce kočovníkov popri úžitkovej funkcii začali plniť aj dekoračnú funkciu. Tento druh bytového doplnku sa vyvíjal po stáročia, lebo vo svojich pravlastiach (od Turecka až po Ďaleký Východ) predstavoval jedinú ozdobu interiéru (zakrývali sa ním postele, zdobili steny) a zároveň slúžil ako prikrývka na spanie či podložka pri modlení. Najstarší koberec, ktorý sa dochoval dodnes, bol objavený v altajskej oblasti (na Sibíri) v roku 1949 archeológom Rudenkom. Ide o vlnený koberec zhruba z 5. storočia pred n.l.

Najstarší dochovaný koberec, ktorý bol objavený Sergejom Rudenkom (zdroj: financialtribune.com)

Situácia v Európe nebola však rovnaká. Kým na Blízkom východe patril textil už dávno k obľúbeným zariaďovaním prvkom obydlia, v rovnakom období (8. až 5. stor. pred n.l.) Gréci a Rimania uprednostňovali chladný kameň a textil využívali len vo veľmi malej miere.

Čalúnený nábytok zažíva boom v baroku

Veľký krok vpred, čo sa bytových textílií týka, prichádza v období renesancie a  baroka. Tvrdému sedaciemu nábytku dodávali dovtedy obyčajne pohodlnosť len vankúše, prevažne potiahnuté kožou. Koberce boli vzácnosťou, ktorá sa dovážala z Orientu, a nekládli sa na podlahu, ale na stoly či sedací nábytok. S barokovým čalúneným nábytkom sa vo Francúzsku začínajú objavovať textilné poťahy. Ide pritom o hodvábne tkaniny s vyšívaným či vytkávaným vzorom a vlnené gobelíny.

Pohovka (1745 – 1755) s pôvodom vo Francúzku slúžiaca na odpočinok počas dňa (zdroj: alaintruong.com)

V 16. storočí sa začína veľkosťou vzoru odlišovať bytová textília od odevnej textílie. Steny sú poťahované vzorovaným, tkaným a potláčaným textilom, po stranách okien sa vešajú atlasové závesy, na už pevne čalúnených sedadlách sú vytkávané alebo vyšívané poťahové textílie zo zamatu, brokátu, taftu, saténu. Koncom 16. storočia sa objavujú tiež prvé čipkované záclonoviny. Bytové textílie sa teda začínajú uplatňovať vo veľkom. Nie je ničím ojedinelým, že je celý interiér (steny, podlaha, nábytok) obložený textilom. Textilné zariadenie miestností sa pritom menilo každého pol roka, a to nielen na kráľovskom dvore, ale aj u zámožného meštianstva.

V 17. a 18. storočí vývoj bytových textílií naďalej napreduje a už je k dispozícii široký sortiment výrobkov rozličných kvalít.

Triezvosť nahradená pompéznosťou

Na prelome 18. a 19. storočia dochádza k ústupu využívania textilných dekorácií a uplatňuje sa najmä triezvosť v bývaní. Bytové textílie sa používali čoraz menej a menej, trendom sa stali textílie bez vzoru – jednofarebné mušelíny, batisty, jemný hodváb.

Triezvosť sa vytráca až v polovici 19. storočia a v príbytkoch opäť začína dominovať bytový textil. Hrubé vlasové koberce na podlahe, stene, pohovke, aj na stole, poťahové textílie na kreslách, divánoch, sofách a taburetoch, husté záclony, mohutné závesy – to všetko je súčasťou bytu a symbolizuje dobré postavenie rodiny, bohatstvo a prepych. Bytový textil sa teda postupne rozmáha vďaka majetným vrstvám. Na vidieku však dlho prevláda vo výzdobe interiéru jednoduchosť a skromnosť.

Sedačka (1815 – 1825): nielen ornamenty, ale aj jednofarebné poťahy majú v histórii svoje miesto (zdroj: 2.bp.blogspot.com)

Prelom prinášajú stroje

Dôležitým míľnikom sa však pre európske interiéry stal hlavne technický pokrok a strojová výroba. Drahocenné, ručne vyšívané brokáty, ručne tkané gobelíny a ručne viazané orientálne koberce sa postupne nahrádzali mechanicky tkanými vlasovými kobercami, zamatmi, plyšom atď. Priemyselný pokrok so sebou prináša viacero noviniek, ktoré sú pre vývoj textilu, ako ho poznáme dnes, kľúčové.

V roku 1733 bol vynájdený princíp valcového pradenia, v roku 1767 spriadací strojv roku 1785 začala výrobu prvá pradiareň. V tom istom roku bol v Anglicku udelený prvý patent na mechanicky poháňané tkáčske krosná. V dvadsiatych rokoch 19. storočia boli v prevádzke už viaceré mechanické tkáčske krosná a popri strojových pradiarňach sa začali budovať aj mechanické tkáčovne.

Významný moment nastal v roku 1790, kedy bol vynájdený žakárový stroj, ktorý umožňoval mechanicky meniť väzbu, a tým aj vzorovať tkaninu. Stroj skonštruoval lyonský výrobca hodvábu Ch. M. Jacquard. Najprv sa na ňom vzorovali len hodvábne tkaniny (ako damašky), neskôr pribudli brokáty a začali sa napodobňovať aj poťahové gobelíny. Čalúnený nábytok s ornamentálnou poťahovou textíliou sa tak stal bežnou záležitosťou. V roku 1849 pribúdajú k vynálezom prútové krosná, v roku 1867 dvojplyšové krosná a dvojzdvihové niteľnicové stroje.

Vynájdenie žakárového stroja predstavovalo významný posun vo výrobe vzorovaných textílií

Nielen stroje, ale i materiál sa mení

Inovácia však prišla nielen v podobe strojov, ale aj používaných materiálov. Prírodné látky (ľan, hodváb, bavlna) boli postupne dopĺňané o nové materiály. Najprv to bol v roku 1892 viskózový hodváb (tkanina vyrobená z chemických celulózových vlákien), potom acetátový hodváb a postupne sa začíname stretávať s látkami, ktoré vznikli vývojom syntetických vlákien.

S výrobou polyamidového vlákna sa začalo v USA v roku 1937, polyesterového vlákna v Anglicku v roku 1945, polypropylénového vlákna v Taliansku v roku 1956. Syntetické elastické vlákno vzniklo v 1959 v USA, mikrovlákno v 1980 v Japonsku, nanovlákna v 1985, tiež v USA.

Vznikajú nové materiály ako viskózový hodváb, polyamid, polyester, polypropylén, mikrovlákno

Nové materiály, prípadne ich kombinácia s tými prírodnými, samozrejme, priniesli nielen širší výber v oblasti bytového textilu, ale hlavne lepšie vlastnosti, vyššiu odolnosť voči oderom, tlaku, ťahu a rozličným vplyvom prostredia. Rôzne povrchové úpravy (proti znečisteniu, plesniam, strate farby a podobne) bytový, a teda i poťahový textil, dostali na úplne iný kvalitatívny level.

Stále napredovanie

Textil má za sebou dlhú cestu. Ako sa vyvíja spoločnosť, tak sa textil vyvíja s ňou. Meniace sa potreby, požiadavky, trendy prinášajú so sebou aj nové či vylepšené materiály, ktoré nielen plnia vynikajúco úžitkovú funkciu, ale sú aj skutočným potešením pre oči. Farby, vzory, štruktúry, vlastnosti – dnes máme ozaj veľký výber a s neustále rozvíjajúcimi sa technológiami sa bude tento výber určite ešte viac zväčšovať.

Zdroje informácií: Strecký, J. – Kadlecová, E.: Bytové textílie, ERPO; n-i-s.cz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *